John Myers
Astaxantín je považovaný za jeden z najsilnejších antioxidantov na svete. Mali by ste byť efektívni a fit, odolní voči stresu a zdraví. Vysvetľujeme, ako astaxantín funguje, na čo by ste si pri jeho užívaní mali dávať pozor a ako ho môžete pre seba čo najlepšie využiť.
Astaxantín: účinok, vlastnosti a možné použitie
Náš prvý astaxantínový text sa objavil pred niekoľkými rokmi a hoci sa z času na čas dočkal aktualizácie, je najvyšší čas na remake, najmä preto, že teraz kolujú obvyklé správy z poradne pre spotrebiteľov, že všetko, čo sa o astaxantíne hovorí, je nie je vôbec obsadené. Látka sa dá úžasne prijať potravou, preto ju radšej neprehĺtajte vo forme potravinových doplnkov a ak áno, tak maximálne 4 mg denne.
V skutočnosti teraz existuje niekoľko štúdií o astaxantíne na ľuďoch, ktoré potvrdzujú množstvo účinkov látky, o ktorých sa predtým predpokladalo na základe laboratórnych a zvieracích štúdií na ľuďoch. Je zaujímavé, že v drvivej väčšine prípadov sa užíva 8 až 12 mg denne – bez toho, aby boli pozorované nejaké závažné vedľajšie účinky. Ak teraz obmedzíte príjem na 4 mg, zabránite tomu, aby sa pozitívne účinky dosiahnuté v štúdiách skutočne prejavili.
Navyše astaxantín sa môže konzumovať len v úplne nedostatočnom, malom množstve s jedlom (to by musel každý deň zjesť veľké množstvo voľne žijúceho lososa), takže toto tvrdenie nie je pre spotrebiteľa užitočné. Ale teraz k podrobnostiam o účinkoch, vlastnostiach a možnom použití astaxantínu:
Čo je astaxantín?
Astaxantín je karotenoid s obzvlášť silným antioxidačným a protizápalovým účinkom. Karotenoidy sú prírodné rastlinné pigmenty, sú zodpovedné za výrazné farby mnohých druhov ovocia a zeleniny. Farbia paradajky na červeno, kukuričné zrná na žlto a mrkvu na oranžovo. Existuje viac ako 700 rôznych karotenoidov, z ktorých len málokto pozná.
Karotenoidy sa delia na dve skupiny: karotény a xantofyly. Príklady karoténov zahŕňajú beta-karotén z mrkvy a lykopén z paradajok. Medzi xantofyly patrí luteín a zeaxantín (napr. v špenáte) – ale aj astaxantín.
Odkiaľ pochádza astaxantín
Astaxantín sa prirodzene vyskytuje vo veľkom množstve v riasach (planktón), ale aj v obmedzenom počte húb a baktérií. Ak iné zvieratá jedia túto riasu vo veľkých množstvách a hromadia v sebe astaxantín, potom sa sfarbia do ružova.
To je prípad lososov, pstruhov, homárov, kreviet, krillov, krabov a tiež plameniakov. Divoký losos obsahuje najvyššiu koncentráciu astaxantínu na svete. Červená látka je sústredená v ich svaloch a možno práve preto sú majstrami vo vytrvalosti vo svete zvierat.
Prečo morské riasy obsahujú astaxantín?
Musia riasy – ako losos – plávať proti prúdu? Potrebujú teda silu astaxantínu? Nie, ale riasy sa často vyskytujú na miestach, kde môžu náhle zavládnuť ťažké životné podmienky. V jazierkach, ktoré občas vyschnú, žijú napríklad aj riasy. Aby riasy prežili toto obdobie sucha, potrebujú látku, ktorá ich chráni: astaxantín.
Ale riasy sú zelené a nie ružové alebo lososové, možno si myslíte. Ak sa však riasy obsahujúce astaxantín (napr. mikroriasa Haematococcus pluvialis ) ocitnú v stresovej situácii, t. j. náhle trpia nedostatkom vody, extrémnymi horúčavami, silným slnečným žiarením alebo dokonca treskom, riasy sčervenajú.
V tejto výnimočnej situácii zastavíte všetky ostatné metabolické procesy (na ktorých sa podieľa zelený chlorofyl) a sústredíte sa len na obohatenie sa o červený astaxantín. Látka pomáha riasam prežiť dlhé týždne bez vody a potravy. Ak v určitom okamihu opäť prší a jazierko sa opäť naplní vodou, riasy vďaka astaxantínu opäť ožijú.
Astaxantín – Jemný, ale zásadný rozdiel
Astaxantín sa svojou chemickou štruktúrou len málo líši od ostatných karotenoidov. Ale tento jemný rozdiel je zásadný a poskytuje mimoriadne schopnosti, ktoré odlišujú astaxantín od vlastností iných karotenoidov.
Napríklad astaxantín dokáže prejsť cez hematoencefalickú bariéru a priamo na mieste chrániť mozog a nervy centrálneho nervového systému pred zápalmi a voľnými radikálmi.
Rovnako tak astaxantín dokáže prekonať takzvanú hemato-sietnicovú bariéru a poskytnúť antioxidačnú a protizápalovú ochranu oka priamo v sietnici.
Astaxantín je tiež možné mimoriadne efektívne distribuovať do celého tela, takže jeho ochranný účinok prospieva každej jednej bunke a tým všetkým orgánom, tkanivám, kĺbom a pokožke.
Astaxantín je teda mimoriadne silný a veľmi silný antioxidant, ktorý pôsobí veľmi rýchlo kdekoľvek v tele a bleskovo inaktivuje voľné radikály.
Dôležitá úloha antioxidantov
Neustále sa hovorí o antioxidantoch. čo je za tým? Antioxidanty zabraňujú – ako už ich názov napovedá – oxidácii. Oxidačné procesy prebiehajú, keď sú prítomné voľné radikály. Ide o extrémne reaktívne molekuly obsahujúce kyslík, ktorým v ich chemickej štruktúre chýba elektrón.
Teraz, v živote voľného radikálu, nie je nič dôležitejšie ako naháňať ten chýbajúci elektrón. V zlomkoch sekundy voľné radikály napadnú bunky tela a vytrhnú z nich elektrón. Tento dej sa nazýva oxidácia alebo oxidačný stres.
Obeti teraz chýba elektrón a stáva sa voľným radikálom. To má za následok reťazové reakcie, ktoré môžu spôsobiť masívne poškodenie tela. Toto poškodenie je základom mnohých zdravotných problémov a procesov starnutia.
Začína to vráskami a klesajúcim svalovým napätím a končí chronickými zápalovými ochoreniami a dokonca aj rakovinou. Eliminácia voľných radikálov je preto jedným z najdôležitejších faktorov zdravotnej starostlivosti. A práve to je úlohou antioxidantov, ktoré sú, žiaľ, v dnešnej strave obsiahnuté v príliš malých množstvách, takže užívanie doplnkov stravy môže byť mimoriadne užitočné – aspoň občas ako liečba.
Astaxantín – jeden z najsilnejších antioxidantov na svete
V experimente sa porovnával antioxidačný účinok astaxantínu s vitamínom E – známym veľmi silným antioxidantom. Zistilo sa, že astaxantín je 550-krát účinnejší ako vitamín E pri neutralizácii aktívneho a reaktívneho singletového kyslíka.
Astaxantín bol stále 11-krát účinnejší ako beta-karotén v rovnakom experimentálnom usporiadaní. Luteín je bioaktívna rastlinná zlúčenina, ktorá sa v poslednej dobe stáva populárnejšou pre svoje vynikajúce účinky na oči. Považuje sa tiež za mimoriadne silný antioxidant. Ale aj luteín bol trojnásobne prekonaný astaxantínom.
Druhá štúdia testovala schopnosť rôznych antioxidantov zachytávať voľné radikály. Preteky zahŕňali vitamín E, vitamín C, beta karotén a astaxantín. Ukázalo sa, že astaxantín funguje takmer 20-krát lepšie ako vitamín E, viac ako 50-krát lepšie ako beta-karotén a viac ako 60-krát silnejšie ako vitamín C.
Je astaxantín zázračný liek?
Ľudia často reagujú neveriacky, keď v spojení s niektorými prírodnými látkami ako napr. B. Astaxantín je uvedený taký veľký počet možných účinkov. Ako môže jedna a tá istá látka pomôcť pri problémoch s očami, zmierniť bolesti kĺbov, podporiť športovcov a zároveň ochrániť pokožku pred slnkom?
Odpoveď je jednoduchá: mnohé ochorenia majú jednu a tú istú príčinu (oxidačný stres a/alebo zápal). Zobrazujú sa iba na rôznych častiach tela, pretože každý má iné slabé miesta.
Ak sú oči, pokožka, kĺby, áno, každá jedna bunka v tele je ohrozená oxidačným stresom a zápalom, potom je pochopiteľné, ak ich všetky dokáže ochrániť jedna a tá istá látka – totiž taká, ktorá znižuje oxidačné stres a Môže znížiť alebo odstrániť zápal (hoci astaxantín samozrejme nie je jediným antioxidantom, ktorý by sa tu dal použiť a nemal by zostať jediným opatrením).
Astaxantín na chronický zápal
Akútny zápal je veľmi dôležitý. Ukazujú, že náš imunitný systém bojuje s výtržníkom, čo – ak všetko pôjde dobre – by skôr či neskôr malo viesť k uzdraveniu. Zápal je preto rozhodujúcou súčasťou procesu hojenia.
Keď sa však zápal stane chronickým, je to znak nerovnováhy v tele. Táto nerovnováha môže mať rôzne príčiny. Patria sem napr. B. nevhodná strava, zlé zdravie čriev a neustály stres – ale vždy aj masívny nedostatok antioxidantov (a iných bioaktívnych mikroživín).
Chronický zápal môže viesť k vážnemu poškodeniu tkaniva v celom tele, čo sa následne prejavuje mnohými fenoménmi, ktoré sú dnes až príliš známe, ako je artritída, astma, Crohnova choroba alebo glaukóm. Choroby ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, rakovina hrubého čreva, syndróm dráždivého čreva, mŕtvica, cukrovka, artérioskleróza, zväčšenie prostaty a mnohé ďalšie choroby sú v súčasnosti spojené s chronickými zápalovými procesmi.
Astaxantín má silný protizápalový účinok tým, že znižuje aktivitu mnohých zápalových mediátorov v tele. Preto môže byť obrovskou pomocou pri chronických zápalových ochoreniach – samozrejme nie ako jediný liek, ale ako súčasť holistickej terapie.
Chronické zápalové ochorenia nevznikajú zo dňa na deň. Rozvíjajú sa pomaly a často nepozorovane. Toto sa označuje ako takzvaný „tichý“ zápal. Tiché zápaly sa od akútnych líšia tým, že si ich postihnutí nevšímajú, pretože sú (zatiaľ) bez príznakov. Až po mnohých rokoch či desaťročiach zrazu pociťujete v dôsledku tichého zápalu vyššie spomínané choroby.
Zápaly sú v dnešnej dobe zrejme akýmsi masovým fenoménom, takže pri mnohých zdravotných problémoch moderného človeka by sa takéto opatrenia mali urýchlene použiť, pretože astaxantín – bez vedľajších účinkov – dokáže bojovať proti chronickým zápalovým procesom.
Astaxantín pre väčšiu plodnosť
Spermie sú tiež ohrozené oxidačným stresom. V neposlednom rade aj z tohto dôvodu ich kvalita a tým aj plodnosť mnohých mužov v priemyselných krajinách čoraz viac klesá. V placebom kontrolovanej štúdii s 20 pármi s predtým nenaplnenou túžbou mať deti bolo cieľom zistiť, či astaxantín dokáže znížiť aj oxidačný stres v mužských spermiách.
Dotknuté páry sa snažili otehotnieť najmenej 12 mesiacov a trpeli zlou kvalitou semena každého muža. Potom, čo muži užívali 16 miligramov astaxantínu denne len tri mesiace, polovica párov si už mohla užívať tehotenstvo.
Aby sa tieto zjavné úspechy podporili meraniami, vedci zmerali oxidačnú aktivitu v spermiách a zistili, že v skupine s astaxantínom bola nižšia ako v skupine s placebom. U mužov s astaxantínom sa tiež zlepšila pohyblivosť spermií, rýchlosť a morfológia.
Astaxantín pri rakovine
Viac ako 200 štúdií už dokázalo, že strava bohatá na antioxidanty (napr. betakarotén) môže mať mimoriadne priaznivé účinky na rakovinu, ako napr. Avšak vzhľadom na to, že beta-karotén môže predchádzať rakovine a astaxantín môže byť až 50-krát účinnejší ako beta-karotén, zdá sa rozumné predpokladať, že astaxantín môže byť aj účinnejším prostriedkom na prevenciu rakoviny.
Už len pohľad na spôsob účinku astaxantínu ukazuje, že tu sa môže skrývať obrovský potenciál proti rozvoju rakoviny:
- Astaxantín má extrémne antioxidačné schopnosti
- Astaxantín inhibuje zápal
- Astaxantín posilňuje imunitný systém
- Astaxantín môže zlepšiť schopnosť buniek komunikovať, čím sa zníži šírenie rakovinových buniek.
Astaxantín pri cukrovke
V oblasti profylaxie a liečby cukrovky boli dlho dostupné len štúdie na zvieratách. Napríklad po 12 týždňoch liečby astaxantínom mali diabetické myši nižšie hladiny cukru v krvi ako nediabetická kontrolná skupina.
Astaxantín môže tiež spomaliť rozvoj diabetickej nefropatie u diabetických hlodavcov. Ide o obávaný následný diabetes obličiek, ktorý môže viesť k zlyhaniu obličiek vyžadujúcemu dialýzu. Astaxantín zrejme svojím antioxidačným potenciálom znižuje oxidačný stres v obličkách a tým zabraňuje poškodeniu obličkových buniek.
Medzitým však prebiehajú aj prvé klinické štúdie (od roku 2018) s ľudskými diabetikmi. V jednej z týchto štúdií sa účastníkom s prediabetom podávalo 12 mg astaxantínu alebo placebo denne počas 12 týždňov. Zistilo sa, že astaxantín môže znížiť OGTT aj dlhodobé hladiny glukózy v krvi, čo naznačuje, že astaxantín by sa mohol použiť na prevenciu cukrovky.
V inej klinickej štúdii dostávali diabetici 2. typu 8 mg astaxantínu alebo placebo počas 8 týždňov. Výsledkom bolo zlepšenie účinku inzulínu, ako aj zníženie hladiny cukru v krvi, krvného tlaku a cholesterolu, takže astaxantín môže byť nápomocný aj v prípade existujúcej cukrovky a môže sprevádzať terapiu.
Astaxantín podporuje detoxikáciu
Pečeň je náš hlavný detoxikačný orgán. Voľné radikály však vznikajú automaticky pri ich detoxikačnej činnosti. Čím viac príslušný organizmus trpí environmentálnymi toxínmi, nesprávnou výživou, liekmi a pod., tým viac sa musí pečeň detoxikovať a tým viac sa tvorí voľných radikálov.
Oxidačný stres v pečeni sa preto môže veľmi zväčšiť a pečeňové bunky sú preto závislé od dostatočného prísunu antioxidantov. V opačnom prípade je pečeň trvalými oxidačnými procesmi oslabená a jej detoxikačná schopnosť klesá (čo vedie k zaťaženiu celého orgánového systému).
Štúdia skúmala ochranný účinok astaxantínu v porovnaní s vitamínom E na pečeňové bunky u potkanov. Nielenže sa astaxantín ukázal ako oveľa silnejší antioxidant, ale tiež motivoval pečeň k produkcii určitých enzýmov, ktoré by zase mohli chrániť pred rakovinou pečene.
Astaxantín pre oči
Teraz sa predpokladá, že väčšina očných ochorení je tiež výsledkom nadmerných oxidačných procesov a/alebo chronických https://academic.oup.com/carcin/article/19/3/403/2365392n alebo tichých zápalov. Patria sem, ale nie sú obmedzené na nasledujúce sťažnosti:
- Glaukóm (glaukóm)
- katarakta (katarakta)
- Obštrukcia jemných krvných ciev v oku
- Vekom podmienená degenerácia makuly (AMD)
Pre obmedzenie oxidačných a zápalových procesov v oku a zároveň v mozgu je nanajvýš dôležitý prísun dostatočného množstva antioxidantov. Keďže sa však veľa antioxidantov nedostane do mozgu, nieto ešte do očí, voľba by mala padnúť na antioxidant, ktorý – na rozdiel od iných karotenoidov ako napr. B. betakarotén alebo lykopén – môžu prechádzať hematoencefalickou bariérou alebo hematoencefalickou bariérou, ako je to v prípade astaxantínu.
Astaxantín chráni oko na niekoľkých úrovniach. Astaxantín na jednej strane bráni škodám spôsobeným UV žiarením, na druhej strane podporuje prekrvenie oka a po tretie chráni fotoreceptorové bunky a gangliové bunky pred poškodením spôsobeným zápalom a oxidačným stresom. Gangliové bunky sú špeciálne nervové bunky v sietnici oka, ktoré prenášajú vizuálne informácie do mozgu cez zrakový nerv.
Napríklad 6 miligramov astaxantínu, užívaného počas štyroch týždňov, pomohlo pri bolestiach očí a suchých očiach, čím sa výrazne znížili príznaky.
Oficiálne sú poruchy krvného obehu príčinou mnohých očných porúch. B. glaukóm. Neporušený prietok krvi do oka a sietnice je preto jednou zo základných požiadaviek na optimálne videnie.
Jedna štúdia skúmala, či astaxantín môže zvýšiť prietok krvi v malých krvných cievach sietnice. 36 ľudí bolo rozdelených do dvoch skupín, 18 dostávalo 6 miligramov prírodného astaxantínu denne a ďalších 18 placebo. Už po štyroch týždňoch vedci zistili, že liečená skupina zlepšila prietok krvi v porovnaní so skupinou s placebom.
Napríklad v prípade makulárnej degenerácie by mal byť astaxantín podporený ďalšími životne dôležitými látkami. Všetky navzájom posilňujú svoje účinky a tiež pokrývajú všetky potrebné oblasti, ktoré sú potrebné na blokovanie makulárnej degenerácie.
V roku 2014 bola publikovaná randomizovaná, dvojito zaslepená a placebom kontrolovaná štúdia, v ktorej sa kombinovala kombinácia 10 mg luteínu, 4 mg astaxantínu, 2.3 mg kyanidín-3-glukozidu (anthokyanínu z 20 mg extraktu z čučoriedok a 26.5 mg čierneho extrakt zo sójových bôbov) a 50 mg DHA po 4 týždňoch zlepšili schopnosť akomodácie (presbyopia) u starších ľudí a tiež symptómy spojené s únavou očí.
Astaxantín na ochranu pred Alzheimerovou chorobou a demenciou
Lokálna ochrana mozgu je taká dôležitá, pretože mozog – v porovnaní s inými časťami tela – reaguje oveľa citlivejšie na oxidačný stres. Mozog je zároveň miestom, kde vzniká obzvlášť veľké množstvo voľných radikálov a aj vlastné ochranné systémy tela sú tu menej účinné.
Sú to však práve nervové bunky v mozgu, ktoré sa po poškodení dokážu regenerovať len zle, ak vôbec. A tak môže oxidačný stres v mozgu v priebehu mnohých rokov viesť k pomalému hromadeniu nenapraviteľného poškodenia tkaniva, ktoré sa v konečnom dôsledku prejaví vo forme neurodegeneratívnych a zápalových ochorení (Alzheimer, Parkinson, atď.).
Za posledných niekoľko rokov bolo vykonaných najmenej 17 štúdií, ktoré všetky ukazujú, ako dobre môže astaxantín chrániť nervové bunky v mozgu a ako dobre červená látka spomaľuje pokles kognitívnych funkcií súvisiaci s vekom.
Napríklad v dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdii zo septembra 2012 bolo 96 ľuďom, z ktorých sa všetci sťažovali na zábudlivosť, podávaných buď 6 alebo 12 mg astaxantínu denne alebo placebo produkt počas 12 týždňov. Kognitívne funkcie sa zlepšili oveľa výraznejšie v skupinách s astaxantínom ako v skupine s placebom.
Ďalšia štúdia zistila, že ľudia, ktorí užívali 6 až 12 mg astaxantínu počas 12 týždňov, nahromadili oveľa menej mozgových toxínov (PLOOH) spojených s demenciou a zábudlivosťou. PLOOH (fosfolipidové hydroperoxidy) sa akumulujú v abnormálnych hladinách v červených krvinkách pacientov s demenciou. Xantofyly – podskupina karotenoidov – ako B. astaxantín zabraňujú tejto akumulácii.
Astaxantín pre dlhšiu životnosť
Vedci z University of Hawaii Cancer Center zistili, že astaxantín môže aktivovať aj takzvaný gén dlhovekosti. Volá sa FOX03.
„Každý z nás má gén FOX03. Normálne nás chráni pred procesmi starnutia,“ vysvetľuje Dr. Bradley Willcox, profesor a riaditeľ geriatrickej fakulty na Havaji. Je tiež hlavným výskumníkom pre štúdie životnosti a zdravia Kuakini Hawaii financované Národnými inštitútmi zdravia.
Bohužiaľ, jeden z troch ľudí má neaktívnu verziu génu FOX03. V tejto forme nemá účinok proti starnutiu. Ak by ste teraz mohli tento gén aktivovať, fungoval by ako variant dlhovekosti. Astaxantín, ako sme ukázali v našej štúdii, dokáže práve toto: aktivuje neaktívny gén FOX03.
Podľa všetkého môže astaxantín dokonca zvýšiť aktivitu tohto génu takmer o 90 percent. Ďalšie štúdie by teraz mali ukázať, do akej miery môže byť astaxantín integrovaný do terapie proti starnutiu.
Prírodný a syntetický astaxantín
Astaxantín sa teraz získava z rôznych zdrojov:
- Prírodný astaxantín, ktorý sa získava z mikrorias Haematococcus Pluvialis a predstavuje najkvalitnejší astaxantín s najvyšším antioxidačným potenciálom
- Prírodný astaxantín pochádza z potravín, ako je losos, ktorý tiež obsahuje iba astaxantín, pretože počas svojho života jedol riasy bohaté na astaxantín. Ak ide o chovaného lososa, nedostal ako kŕmnu prísadu prírodný, ale syntetický astaxantín. Farba je teda identická u voľne žijúcich a chovaných lososov, no v jednom bola vytvorená prirodzene a v druhom umelo.
- Syntetický astaxantín sa vyrába z ropy zložitým procesom a v súčasnosti je celosvetovo najpredávanejšou formou astaxantínu. Nepredáva sa však pre ľudí, ale pre ryby alebo iné hospodárske a domáce zvieratá (napr. pre sliepky na farbenie žĺtka).
- Astaxantín, ktorý sa získava pomocou kvasiniek Phaffia rhodozyma, mohol byť geneticky modifikovaný.
Ak si kúpite lososa, ktorý nie je jasne označený ako „divoký losos“ alebo „prírodne sfarbený“, bude pokrytý syntetickým astaxantínom. V chovných farmách neexistuje krmivo vhodné pre daný druh zvierat, a teda ani mikroriasy obsahujúce astaxantín pre zvieratá.
Losos by mal byť stále ružový (inak sa nekúpi) a rýchly a lacný liek tu poskytuje syntetický astaxantín.
Ak by bolo deklarované, že losos bol kŕmený prírodným astaxantínom, mohlo sa stať, že skutočne prijímal kvalitný astaxantín z mikrorias. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že ide o astaxantín z geneticky modifikovanej kvasinky Phaffia, keďže je výrazne lacnejší ako astaxantín z rias.
Má astaxantín vedľajšie účinky?
Niektoré zásadne skvelé antioxidanty môžu potenciálne poškodiť telo tým, že sami náhle vyvolajú oxidačný stres, než aby ho odstránili. Tieto kritické antioxidanty zahŕňajú napr. B. beta-karotén, lykopén a zeaxantín. Dokonca aj také bežné antioxidanty ako vitamín C, vitamín E a zinok môžu tiež spôsobiť oxidačný stres.
Hovorí sa o nich, že sú prooxidačné. To je prípad, keď sa podávajú vo veľkých množstvách v syntetickej forme a ako samostatné látky. Napríklad v takzvanej fínskej štúdii sa to dalo pekne pozorovať. Tam by sa mali silní fajčiari pred rakovinou pľúc chrániť syntetickým betakaroténom. Opak bol prípad. Výskyt rakoviny dokonca stúpol.
Vďaka svojej špeciálnej molekulárnej štruktúre však astaxantín nikdy nemá prooxidačný účinok av tomto ohľade je lepší ako iné karotenoidy a antioxidanty.
Jediným možným nežiaducim účinkom, ktorý by astaxantín mohol vyvolať, by bolo mierne oranžové sfarbenie dlaní a chodidiel – ale iba v prípade, že by bola ďaleko prekročená odporúčaná denná dávka 4 až 12 miligramov. Astaxantín sa totiž ukladá v koži – čo je v podstate žiaduce napr. B. ochrana pokožky pred slnkom. Nová farba však nemá negatívny vplyv na zdravie.
Samozrejme, vo veľmi zriedkavých prípadoch je vždy možná individuálna intolerancia, ako sú gastrointestinálne alebo kožné problémy.
