John Myers
Ortuť môže byť hlavnou príčinou autoimunitných ochorení. Čoraz viac ľudí trpí Hashimotovou chorobou, lupusom, artritídou a mnohými ďalšími autoimunitnými ochoreniami. Zároveň sa ukázalo, že ryby a morské plody sú čoraz viac kontaminované ortuťou. Zdá sa, že ortuť vyvoláva práve tie rizikové faktory, ktoré v konečnom dôsledku zvyšujú pravdepodobnosť autoimunitného ochorenia. Ako sa vyhnúť kontaktu s ortuťou? A na čo si dať pozor pri konzumácii rýb, aby ste do seba vstrebali čo najmenej ortuti?
Autoimunitné ochorenia – čo môže byť príčinou?
Pri autoimunitnom ochorení sa imunitný systém zblázni a napadne vlastné orgány alebo tkanivá tela – ako keby to boli patogény.
Medzi najznámejšie autoimunitné ochorenia patrí Hashimoto (chronický zápal štítnej žľazy), lupus erythematosus, skleróza multiplex a psoriáza (psoriáza).
Príčiny autoimunitných ochorení sú v konvenčnej medicíne stále pomerne neobjasnené.
Vedecké štúdie však už dokázali preukázať súvislosť medzi autoimunitnými ochoreniami a stravovaním a zdravím črevnej flóry.
Výskumníci z Michiganskej univerzity v USA chceli teraz zistiť, do akej miery zohrávajú pri vzniku autoimunitných ochorení úlohu environmentálne faktory – ako B. množstvo ortuti v potravinách.
Môže byť ortuť príčinou autoimunitných ochorení?
Prof. Emily Somers, ktorá viedla výskum, uvádza:
"V našej štúdii bola osobná expozícia pacienta ortuti hlavným rizikovým faktorom autoimunitného ochorenia."
Po požití sa ortuť hromadí v telesnom tkanive a nedá sa tak ľahko vylúčiť. Takto môže vysoko toxický ťažký kov spôsobiť značné zdravotné problémy.
Analýza údajov od žien vo veku 16 až 49 rokov zistila, že vyššia expozícia ortuti bola spojená s vyššími hladinami autoprotilátok. Autoprotilátky sú protilátky, ktoré sú namierené proti telu vlastnému tkanivu.
Čím viac ortuti bolo v tele účastníkov štúdie, tým väčšia bola pravdepodobnosť, že ich imunitný systém skôr či neskôr napadne ich vlastné telá a rozvinie tak autoimunitné ochorenie.
Prítomnosť autoprotilátok nevedie automaticky k rozvoju zodpovedajúceho ochorenia.
„Vieme však, že prítomnosť autoprotilátok zvyšuje pravdepodobnosť vzniku autoimunitného ochorenia,“ zdôrazňuje prof. Somers.
Nárast autoprotilátok možno pozorovať roky pred objavením sa prvých príznakov.
Preto si treba dávať na ortuť čo najväčší pozor a vyhýbať sa potenciálnym zdrojom ortuti, ako sa len dá, radia vedci.
Možné zdroje ortuti
Dvoma hlavnými zdrojmi ortuti sú dnes zubné amalgámové výplne, ktoré sú napoly ortuťové, a konzumácia morských plodov a rýb.
Amalgámové výplne s obsahom ortuti
Aj keď sa človek rozhodne odstrániť zubné výplne s obsahom ortuti, musí to urobiť veľmi opatrne a profesionálne, aby sa pacient ešte viac neotrávil ortuťovým prachom a parami, ktoré sa uvoľňujú pri ich vŕtaní.
Ortuť v rybách
Samozrejme, ryby obsahujú aj cenné živiny a životne dôležité látky. Netreba to však s konzumáciou rýb preháňať – čo platí najmä pre ženy, ktoré chcú mať deti, tehotné a dojčiace ženy, pretože sú podľa vedcov okolo Prof. Somers.
Odborníci odporúčajú, aby rizikové skupiny nejedli viac ako 340 gramov rýb týždenne. Ak by spotreba rýb zostala v tomto rozmedzí, nebolo by potrebné sa obávať žiadneho poškodenia zdravia ortuťou.
Ako vzniká znečistenie rýb ortuťou?
Ide najmä o priemyselné znečistenie morí, čo znamená, že mnohé druhy rýb v súčasnosti obsahujú značné množstvo ortuti. Je preto dôležité rozlišovať medzi jednotlivými druhmi a tiež pôvod rýb, pretože obsah ortuti sa veľmi líši v závislosti od druhu ryby.
Výskumníci z oceánografického inštitútu Woods Hole v Massachusetts/USA zistili, že obsah ortuti v oceánoch sa za posledných 150 rokov strojnásobil. Odhaduje sa, že celkovo sa vo svetových oceánoch nachádza až 80,000 ton ortuti. Severný Atlantik je obzvlášť ťažko zasiahnutý.
Je do značnej miery nejasné, ako tieto zmeny ovplyvnia morský život. Podľa vedcov je možné, že ryby a morské plody teraz absorbujú trikrát viac ortuti ako pred 150 rokmi. "Ale môže to byť aj viac," varujú.
Obzvlášť veľké množstvo ortuti obsahujú druhy dravých rýb.
Obzvlášť veľké množstvo ortuti obsahujú dravé ryby
Bylinožravé ryby prijímajú ortuť prostredníctvom potravy. Ak ich zožerú väčšie dravé ryby, ortuť sa im dostane do tela.
Čím viac iných rýb dravá ryba zje a čím je staršia, tým viac ortuti je uložených v jej orgánoch a tukovom tkanive.
Konzumácia dravých rýb ako tuniak, úhor, žralok, mečúň, čert sa preto neodporúča – najmä tehotným a dojčiacim ženám.
Okrem osobného rizika autoimunitného ochorenia môže ortuť spôsobiť vážne vývojové poruchy u nenarodeného dieťaťa a dojčaťa.
Odborníci predpokladajú, že sleď, pstruh, treska a kapor sú relatívne neškodné.
