John Myers
Pretrváva názor, že chronické degeneratívne ochorenia sú normálnymi prejavmi starnutia a vyskytujú sa častejšie len v dôsledku starnutia. Tento svetonázor neustále praská vďaka novým výsledkom výskumu. Zaujímavé sú najmä nové poznatky, ktoré ukazujú, ako môže konzumácia mäsa a mlieka v kombinácii s nedostatkom pohybu viesť k typickým chorobám staroby dovtedy nepoznaným spôsobom.
Mäso a mlieko – zdravé alebo škodlivé?
Mäso je už desaťročia kontroverznou potravinou. Okrem etických pochybností o jeho konzumácii existujú určité dôkazy, že mäso môže byť zdraviu škodlivé.
Už sme informovali o súvislostiach medzi konzumáciou mäsa a zvýšeným rizikom rakoviny, medzi konzumáciou mäsa a zvýšeným rizikom srdcových chorôb a cukrovky a medzi konzumáciou mäsa a zápalovým ochorením čriev.
Riziko týchto ochorení z konzumácie mäsa sa však s veľkou pravdepodobnosťou zvyšuje len pri nadmernej konzumácii mäsa, pri priemyselnom spracovaní či konzumácii nekvalitne a pri celkovom nesprávnom stravovaní a životospráve.
Si naprogramovaný aj na mlieko?
Mlieko má však stále prevažne výbornú povesť. Väčšina ľudí je naprogramovaná prostredníctvom reklamy, médií, lekárov atď., tak, že presvedčenie, že mlieko je pre nich dobré, je v nich hlboko zakorenené.
A skutočne, intolerancia laktózy a alergia na mliečnu bielkovinu postihuje len malú časť stredoeurópskej populácie. Tak prečo sa starať o mlieko?
Aj tu sme často písali o dosť jemných škodlivých účinkoch mlieka, ktoré sa prejavujú u podstatne väčšieho počtu ľudí ako nápadné príznaky intolerancie laktózy či alergie na mliečnu bielkovinu, ktoré sa prejavia bezprostredne po konzumácii mlieka.
U mnohých ľudí vedie mlieko k chronickému upchatiu dýchacích ciest a/alebo tráviacim problémom (ktoré nemajú nič spoločné s intoleranciou laktózy). Následkami sú často opakujúce sa nádchy, bolesti hrdla, nosové polypy, zápaly stredného ucha, a ak mlieko zasiahne črevá, chronická zápcha až difúzne bolesti hlavy.
V prípade problémov tohto druhu sa mimoriadne oplatí experimentovať bez mliečnych výrobkov napríklad po dobu dvoch až troch mesiacov. Symptómy sa často zlepšia v oveľa kratšom čase – samozrejme len vtedy, ak za symptómy skutočne zodpovedá mlieko.
Okrem toho je vedecky dokázaný negatívny vplyv mlieka na niektoré formy rakoviny, ako sme už vysvetlili tu, a mlieka na akné.
Vo vedeckom horizonte sa teraz objavuje ďalší aspekt, ktorý vysvetľuje, ako môže byť mäso a mlieko škodlivé pre ľudské zdravie.
Mäso a mlieko transportujú patogény do organizmu konzumenta
Patogény* Zdá sa, že patogény sa dostávajú do tela konzumentov mäsa a mlieka spolu so živočíšnymi bielkovinami – podobne ako pasažieri. Tam by potom – tak sa hovorí – mohli dlhodobo spustiť všetky zdravotné problémy, ktoré sú dnes známe ako chronické degeneratívne civilizačné choroby.
*patogén = patogénny, škodlivý
Alzheimerova choroba: dôsledok konzumácie mäsa a mlieka?
Napríklad u pacientov s Alzheimerovou chorobou je niekedy v mozgu viac ako 100 patogénov. Baktérie, ktoré tam nemajú čo robiť. Baktérie, ktoré na rozdiel od všetkých vysvetľovacích modelov zjavne prekonali črevnú bariéru aj hematoencefalickú bariéru a latentne infikovali mozog do značnej miery nepozorovane imunitným systémom.
Nadmerná tvorba antimikrobiálneho proteínového plaku (amyloid β-proteín), ktorý pri Alzheimerovej chorobe stále viac obmedzuje mozgové funkcie a spúšťa typické príznaky demencie, je pravdepodobne len pokusom tela eliminovať patogén alebo udržať infekciu na uzde.
Ako sa však patogény vôbec dostali do tela?
Vedci už roky horúčkovito pátrajú po zdroji a ceste nákazy, no zdanlivo bez výsledkov. V roku 2005 bol publikovaný vedecký článok, ktorý formuloval hypotézu, že hlavnou cestou infekcie môže byť jedlo (Bardor, 2005). Tento aspekt však dnes veľká časť vedy stále ignoruje.
Mlieko a mäso: príčina mnohých chorôb?
Podľa Bardora a kolegov sa choroboplodné zárodky dostávajú do ľudského organizmu konzumáciou mäsa cicavcov, čo následne vedie k infekciám, ktoré môžu byť zasa východiskom nielen pre Alzheimerovu chorobu, ale aj pre mnohé ďalšie chronické degeneratívne ochorenia.
Mäso (alebo mlieko) slúži patogénom ako akýsi trójsky kôň, s ktorým sa môžu dostať do ľudského tela nepozorovane imunitným systémom.
Slabou stránkou trójskeho koňa sú takzvané SIGLEC.
Každá živočíšna a ľudská bunka tvorí na svojom povrchu veľmi špecifické proteíny. Štruktúra týchto proteínov ukazuje imunitnému systému, či ide o endogénnu bunku, telu prospešnú látku, alebo možno nepriateľa, teda cudziu bunku alebo škodlivú látku, ako sú napr. B. jedy alebo patogény.
Uvedené SIGLEC predstavujú dôležitú súčasť týchto povrchových proteínov. Existuje 14 SIGLEC špecifických pre cicavce. Prvý SIGLEC, SIGLEC-1, bol objavený v roku 1986 (Crocker, 1986). V priebehu článku sa budú diskutovať najmä dva SIGLEC, SIGLEC-5 a SIGLEC-12.
Termín SIGLEC je skratka pre „Sia-recognizing IG-like LECtins“ (lektíny rozpoznávajúce kyselinu sialovú). Hlavnou úlohou SIGLEC je regulovať imunitnú odpoveď organizmu. Ako to SIGLEC robia?
Účel SIGLEC: Ochrana pred autoimunitnými reakciami
Neškodné zárodky, ako napríklad B. Prospešné črevné baktérie sa prichytia na SIGLEC črevných buniek bez toho, aby ich zničili. Týmto spôsobom vrodený imunitný systém rozpozná, že tieto črevné baktérie sú neškodné, a je upokojený.
Nebezpečné baktérie na druhej strane poškodzujú SIGLEC a následne alarmujú imunitný systém.
SIGLEC sa nachádzajú aj na pohlavných bunkách, tj na spermiách a vajíčkach. Je to preto, aby sa zabránilo množeniu rôznych druhov medzi sebou. Zvieracie spermie, rozpoznateľné svojou jedinečnou štruktúrou SIGLEC, by preto boli v ľudskej maternici rýchlo zabité.
Bunky v obzvlášť citlivých orgánoch, ako je mozog, majú mimoriadne vysokú hustotu SIGLEC. Jednou z výhod tohto veľkého počtu SICLEC je, že postihnuté bunky sú lepšie chránené pred autoimunitnými ochoreniami, tj pred útokmi imunitného systému na vlastné bunky tela.
V zdravom organizme sa týmto mechanizmom presne predchádza chorobám ako skleróza multiplex či Parkinson. Napríklad na jednej nervovej bunke v mozgu je viac ako 100 miliónov SIGLEC – dobre zavedený ochranný mechanizmus mozgu proti chybným útokom vlastného imunitného systému.
SIGLEC ako trójsky kôň pre patogény
Bohužiaľ, niektoré patogény sa naučili maskovať. Skrývajú sa pod SIGLECMI svojho hostiteľa. Herpesvírusy sa napríklad skrývajú – nerušené imunitným systémom – za SIGLEC postihnutej osoby.
Hoci sú ľudia infikovaní, spočiatku zostávajú asymptomatickí. Imunitný systém nič nezaznamená, a preto nevyvolá poplach. Hovorí sa o latentnej infekcii. Len v špeciálnych situáciách (stres, slabosť a pod.) vírusy zasahujú a v prípade herpes vírusu vedú k prepuknutiu oparov, pásového oparu a pod. – v závislosti od typu herpesu.
To sa dá urobiť podobným spôsobom so zvieratami, napr. B. hovädzí dobytok: Baktérie sa naučili zostať skryté za svojimi SIGLEC. Krava nie je poškodená, ani baktéria nie je napadnutá jej imunitným systémom.
V latentnej fáze nehrozí žiadne vážne nebezpečenstvo ani pre dobytok, ani pre človeka. Baktérie a hostiteľ žijú v akomsi kompromise: prežijú a dokážu sa rozmnožovať.
Problémom sa stáva len vtedy, keď sa patogény vymieňajú prostredníctvom potravinového reťazca, napríklad keď ľudia jedia hovädzie mäso. Jesť mäso preto môže byť riskantné.
Nebolo to však vždy tak!
Mlieko a červené mäso: Nie je humánne jedlo
Hovorí sa, že takzvané evolučné „úzke miesto“ v dávnej minulosti nás urobilo náchylnejšími na cestu infekcie SIGLEC.
Asi pred 2 miliónmi rokov bolo takmer celé ľudstvo vyhubené kmeňom malárie P. Reichenowi. Patogén malárie sa usadil za SIGLEC-5 a -12, ale zostal smrteľným pre ľudí tej doby aj v tomto latentnom štádiu.
Hovorí sa, že túto katastrofu prežila len malá časť niekdajšieho ľudstva (Hawks, 2000; Varki, 2009) – a práve toto prežitie iba niekoľkých exemplárov predtým veľkej populácie sa označuje ako „evolučné úzke hrdlo“.
Prečo však niektorí ľudia prežili?
Preživší mali veľmi špeciálnu výhodu, mutáciu. Chýbali im SIGLEC č. 5 a č. 12, takže parazity malárie sa nemali kam schovať, a preto sa v tele nedokázali udržať, nieto ešte množiť.
Samozrejme, preživší boli nielen odolní voči opísanej forme malárie, ale aj voči všetkým patogénom, ktoré sa mohli skrývať za SIGLEC-5 a -12. A pretože týchto pár preživších sú predkami všetkých 7.2 miliárd ľudí, ktorí dnes žijú, nikto z nás už nemá SIGLEC-5 alebo SIGLEC-12. Zároveň máme všetci imunitu voči malárii P. Reichenowiho.
To nie je zlé vo vzťahu k tejto konkrétnej malárii. Je tu však malý problém: SIGLEC-5 a -12 teraz úplne zmizli zo všetkých povrchov ľudských buniek. Všetky ostatné druhy cicavcov však stále majú SIGLEC-5 a -12 – rovnako ako tie cicavce, ktorých produkty (mlieko a mäso) sa dnes konzumujú.
V priebehu všetkých tých mnohých rokov (od maláriovej katastrofy) sa mal imunitný systém naučiť už nerozoznávať cudzie SIGLEC-5 a -12, ktoré sa do organizmu dostávajú s mliekom a mäsom, ako pre telo cudzie.
To sa však nikdy nestalo. Prečo nie?
Možno preto, že mlieko cudzích cicavcov v praveku nikdy nebolo súčasťou ľudskej výživy a nemusel sa s ním vysporiadať ani imunitný systém. A je pravdepodobné, že červené mäso cicavcov sa nikdy nekonzumovalo tak často a v takom veľkom množstve ako dnes.
Ako vám mäso a mlieko môžu spôsobiť nevoľnosť
Za svojimi SIGLEC 5 a 12 však hovädzí dobytok alebo ošípané prechovávajú rôzne mikróby, ktoré sú pre nich väčšinou neškodné. V porovnaní s vyššie opísanou ľudskou herpetickou infekciou sú infikované takmer bez príznakov (latentné).
Bovinné SIGLEC ukrývajú napr. baktérie ako E. coli, patogény tuberkulózy alebo streptokoky – teda zárodky, ktoré zvieratá prechovávajú vo svojich črevách, pretože ich potrebujú na trávenie.
Ak teraz človek konzumuje mäso alebo mliečne výrobky, baktérie naviazané na SIGLEC-5 a -12 v ňom nájdu nového hostiteľa.
Vrodený ľudský imunitný systém nedokáže rozlíšiť tieto dva SIGLEC od svojich vlastných, keď prichádzajú zvonku a zaobchádza s nimi ako s vlastným proteínom tela. Zostávate úplne nerušený. V dôsledku toho sa dostávajú nielen hlboko do ľudského organizmu, ale sú zabudované aj do vlastného tkaniva tela (Pham 2009). Nie celkom zdravá črevná bariéra (netesné črevo) by mala podporovať tento proces.
Čo je na tejto infekcii u ľudí obzvlášť smrteľné, je vysoká hustota SIGLEC v mozgu. Pretože komponenty cudzích SIGLECov sú zabudované do ľudských SIGLECov.
Teraz, kde je prirodzene veľa SIGLEC, je samozrejme možné nainštalovať aj mnoho zahraničných SIGLEC – vrátane ich baktérií v ich batožine. A tak je to, žiaľ, v mozgu, takže zvýšená konzumácia mäsa a mlieka môže byť určite spojená so zvýšeným rizikom Alzheimera.
Avšak nielen mozog je citlivý na infekcie sprostredkované SIGLEC-5 a 12, ale aj takmer všetky ostatné ľudské tkanivá (Tangvoranuntakul, 2011).
Chronický zápal je príčinou mnohých chorôb
Ak sa z akéhokoľvek dôvodu ľudský imunitný systém oslabí, títo útočníci sa môžu prebudiť zo svojho pokojného stavu. Vychádzajú z úkrytu a začínajú sa šíriť v ľudskom tele. Údajne tu má pôvod lymská borelióza, tuberkulóza a mnohé iné bakteriálne infekčné choroby.
No ešte pred prepuknutím choroby, teda v štádiu latentnej infekcie, dochádza k chronickým zápalovým procesom, ktoré si dotyčný človek nevšimne.
Vrodený imunitný systém nepozná cudzincov. Adaptívny imunitný systém však cíti nebezpečenstvo (Hedlund, 2008) a identifikuje cudzie SIGLEC ako podozrivé.
Dáva sa do mierne zvýšenej ostražitosti, pri takzvanom slabom zápale alebo prechladnutí. Táto mierne zvýšená aktivácia získaného imunitného systému zabezpečuje stálu prítomnosť určitých protilátok v krvi (Varki, 2009), čo trvalo vyvoláva zápalové procesy nízkeho stupňa.
Hoci tieto nespúšťajú žiadne akútne symptómy, je známe, že chronické zápalové procesy nízkeho stupňa sú na začiatku mnohých chronických degeneratívnych ochorení. Patria sem napríklad chronické zápalové ochorenia čriev, artritída, neurodermatitída a Hashimotova tyreoiditída.
Medzičasom tiež vieme, že chronické zápalové procesy hrajú veľmi dôležitú úlohu aj pri mnohých iných chronických ochoreniach, napr. B. pri cukrovke, pri niektorých typoch rakoviny (napr. rakovina hrubého čreva), pri Alzheimerovej, Parkinsonovej, artérioskleróze, fibromyalgii, Bechterevovej chorobe. choroby, tinitus, astma, akné, psoriáza, celiakia, alergie a mnohé ďalšie.
V dôsledku toho sa medzi odborníkmi hovorí o konzumácii mäsa cicavcov v kombinácii s nedostatkom pohybu (pozri nižšie) ako o jednom z najdôležitejších faktorov spomínaného zápalu nízkeho stupňa (Paddler-Karavani, 2008).
SIGLEC: viniť za bezdetnosť?
Ide to dokonca tak ďaleko, že SIGLECovci nesú zodpovednosť za nechcenú bezdetnosť. Ak muž totiž pravidelne z. B. konzumuje červené mäso a cudzie SIGLEC sú čiastočne zabudované v jeho spermiách.
Maternica ženy v nej potom nerozozná „ľudské spermie“, pretože má povrchové proteíny iných cicavcov. Bunky mylne rozpoznané ako cudzie sú napadnuté ženskými protilátkami, ktoré sa aktivovali v maternici (Ghaderi, 2011).
Čo by ste teda mohli urobiť, aby ste zabránili inštalácii cudzích SIGLECov vo vašom tele?
Už žiadne mäso a mlieko?
Každá živočíšna bielkovina obsahuje SIGLEC. V dôsledku toho sa prenos SIGLEC a tým možno aj zárodkov ukrytých pod nimi môže uskutočniť len konzumáciou živočíšnych bielkovín.
Zjednodušene povedané: konzumácia živočíšnych bielkovín – to bolo preukázané pri mäse a mlieku cicavcov – v sebe vždy skrýva riziko, že cudzie SIGLEC sa môžu nerušene dostať do organizmu konzumenta a dokonca sa tam zabudovať, čo vedie k popísaným účinkom latentnej infekcie.
Či už je to druhovo vhodné chov vo voľnom výbehu, divoký alebo priemyselný priemyselný chov – spôsob života zvierat v aspekte SIGLEC pravdepodobne nehrá žiadnu rolu.
Vynechaním mäsa a mlieka cicavcov do značnej miery vysušíte opísaný zdroj infekcie.
Ak ste predtým konzumovali veľké množstvo mäsa a mlieka z cicavcov, infekciu môžete rýchlo odstrániť takto:
30-dňový program vás oslobodí
Po dobu 30 dní sa zdržte akéhokoľvek cicavčieho proteínu. Okrem iných dôvodov môžete naďalej jesť hydinu, vajcia (obe vždy dobrého pôvodu) a voľne žijúce ryby.
Po 30 dňoch váš organizmus vylúčil väčšinu cudzích SIGLECov (Bergfeld, 2012) a z bunkovo-biologického hľadiska ste opäť človekom: Váš organizmus potom cudzie SIGLEC, ktoré predtým požil, vymenil za svoje vlastné SIGLEC.
Ale buďte opatrní: Ak sú SIGLEC eliminované, patogény skryté za nimi sa stanú bezdomovcami a môžu sa teraz voľne dostať do vášho krvného obehu. Imunitný systém má teraz plný prístup k týmto patogénom a postará sa o ne.
Avšak v závislosti od počtu patogénov, ktoré teraz cirkulujú v tele a v závislosti od stavu vášho imunitného systému, môže byť aj ten druhý ohromujúci, takže by ste mali svoj imunitný systém podporovať čo najviac.
Diéta bez SIGLEC
Rastlinné bielkoviny, na druhej strane, sú úplne bez SIGLEC-5 a SIGLEC-12, a preto sú z hľadiska SIGLEC úplne neškodné.
Nasledujúce zdroje živočíšnych bielkovín majú tiež nízky obsah zahraničných SIGLEC (Schauer, 2009):
- Hydina: pštros, kuracie mäso, morka, kačica, bažant atď.
vajcia - Ryby, treska jednoškvrnná, mäkkýše
- plazy, obojživelníky
- Hmyz, larvy, červy
Šport chráni pred cudzími SICLEC
Okrem stravy chudobnej na SICLEC môže pred SICLEC chrániť aj fyzické cvičenie – aj keď sú konzumované.
Okrem toho by sa mäso malo konzumovať až po namáhavom tréningu. Potom sa sporné zložky SIGLEC tretích strán spália – zjednodušene povedané – keďže ide prakticky o takzvané zvyšky cukru.
Bez predchádzajúceho pohybu je však konzumácia mäsa a mlieka – možno aj na raňajky, ako je zvykom na západnej pologuli – problematická.
záver
Ak teda jeme mäso a mliečne výrobky z cicavcov každý deň a predtým nedostatočne a intenzívne cvičíme, neustále sa vystavujeme nebezpečnému zdroju infekcie a staviame náš získaný imunitný systém do stavu nízkeho trvalého poplachu, ktorý začína bod väčšiny moderných civilizačných chorôb.
Bez konzumácie cicavčích bielkovín sa do tela nedostanú cudzie SIGLEC ani za nimi skryté patogény.
Cudzie zložky SIGLEC, ktoré sú už integrované vo vašom tele a tiež vnorené patogény, môžete takmer úplne eliminovať do 30 dní tým, že sa vyhnete cicavčím proteínom.
