Hrušky: sladké a stále zdravé

Hrušky sú sladkým pokušením a robia z dezertov aj slaných jedál vrchol. Napriek relatívne vysokému obsahu cukru môžu byť hrušky užitočné pri cukrovke a prispievajú k zdraviu čriev, žalúdka a pokožky.

Neporovnávajte hrušky s jablkami

Ľudovo sa hovorí, že netreba porovnávať jablká s hruškami. A predsa majú tieto dva plody niečo spoločné. Obidve sú jadrové ovocné rastliny, ktoré patria do čeľade ruží. Rastú na stromoch, žiaria v rovnakých odtieňoch – od bledožltej cez zelenú až po ohnivočervenú, dajú sa jesť aj so šupkou a niektoré hrušky sú dokonca okrúhle ako jablko.

Vo všeobecnosti sa však rozlišujú hrušky podlhovastého tvaru, lekárnické hrušky nepravidelného tvaru a zaoblené hrušky bergamotu.

Ak zahryznete do jedného z dvoch plodov, okamžite si uvedomíte, s čím máte do činenia. Pretože hrušky majú vďaka nižšej kyslosti jemnejšiu vôňu a sladšiu chuť. Navyše ich dužina má úplne inú konzistenciu. Je to spôsobené tým, že kôstkové bunky sú rozmiestnené v dužine hrušky, zatiaľ čo tieto sú len v jadre jablka.

Existuje toľko druhov a odrôd hrušiek

Existuje asi 28 druhov hrušiek a viac ako 5,000 odrôd.

Pôvod hrušky

Hrušky sú prastaré ovocie, ktoré sa konzumuje už v praveku. Podľa štúdií na Nanjing Agricultural University hruška pôvodne pochádza z juhozápadnej Číny, odkiaľ sa dostala do strednej a západnej Ázie a napokon do Európy.

Keďže pestovanie v Ázii a Európe prebiehalo úplne nezávisle od seba, rozlišuje sa medzi ázijskými a európskymi hruškami. Naša pestovaná hruška (Pyrus communis L.) vznikla z rôznych divorastúcich druhov už v dobe kamennej.

Hruška divá – známa aj ako hruška lesná – sa stále vyskytuje v horských a lužných lesoch od západnej Európy až po Kaukaz.

Hruška Nashi: ázijská hruška

Hruška Nashi je guľovitá a vyzerá ako jablko. Známa je aj ako čínska alebo japonská hruška a patrí medzi ázijské hrušky. V žiadnom prípade nejde o odrodu našej pestovanej hrušky, ale o samostatný druh hrušky.

Pôvodom z Číny je Nashi rozšírený po celej východnej Ázii. Len v Japonsku existuje viac ako 1,200 odrôd. Mimochodom, japonské slovo „nashi“ neznamená nič iné ako „hruška“. Hruška Nashi sa už niekoľko rokov pestuje aj v európskych krajinách ako Nemecko a Taliansko.

Mýty a legendy o hruške

V starovekej Číne bola hruška symbolom večného života a starí Gréci kultový strom zvečnili v mýtoch ako dar od bohov. Zato už starí Rimania sa chovom intenzívne zaoberali. Napríklad učenec Plínius starší spomenul už 38 odrôd hrušiek.

V stredoveku bola hruška vítaným hosťom v kláštorných záhradách a šľachtici si pochutnávali na ušľachtilom ovocí. Slúžil aj ako orákulum lásky: kým sa mládenci radili pri jabloni, mladé dievčatá hľadali radu u hrušky. Obdobie baroka bolo zlatým vekom pre pestované hrušky, najmä vo Francúzsku: objavili sa stovky nových odrôd.

Na rozdiel od pestovaných hrušiek sa na divé hrušky dlho pozeralo s ambivalenciou. Boli považované za príbytky drakov, démonov a čarodejníc, ale boli považované aj za liečivé rastliny. Napríklad čaj z kvetov hrušky sa používal na liečbu zápalu obličiek a med z hrušiek na bolesti hlavy. Hrušková šťava naopak slúžila ako kúra na detoxikáciu organizmu.

Stolové hrušky, hrušky na varenie a hrušky na mušt

V závislosti od ich použitia sú odrody hrušiek zaradené do troch skupín:

• Stolové hrušky sú známe aj ako stolové, maslové alebo ušľachtilé, pretože intenzívne voňajú aj v surovom stave a chutia nádherne sladko. Nazývajú sa maslové hrušky, pretože majú veľmi šťavnatú a mäkkú dužinu. Stolové hrušky sa používajú aj v kuchyni a vyrábajú sa z nich ovocné pálenky a likéry. Medzi známe odrody patrí B. the Williams Christ a Alexander Lucas.
• Kuchynské hrušky zahŕňajú predovšetkým staré odrody, ako je hruška Gieser-Wildeman, z ktorých niektoré sú predchodcami dnešných stolových hrušiek. Nie sú vhodné na konzumáciu v surovom stave, pretože nie sú ani sladké, ani šťavnaté a aj v zrelom stave sú dosť tvrdé. Ak sú však pikantné hrušky varené alebo pečené, chutia báječne. Varené hrušky sú neoddeliteľnou súčasťou tradičnej severonemeckej kuchyne.
• Jablčné hrušky sú na druhej strane krížencom medzi divokými hruškami a jedlými hruškami. Kyslé plody nechutí dobre surové, ale sú ideálne na výrobu muštu a ovocných vín. Jablčné hrušky sa často pestujú v lúčnych sadoch. Zatiaľ čo vrúbľované hrušky sa dožívajú v priemere 70 rokov, muštové hrušky môžu dosiahnuť vek až 200 rokov. K starým odrodám patrí B. the Gelbmöstler a hornorakúsky Weinbirne.

Živiny v hruškách

Hrušky majú nízky obsah tuku a bielkovín, ale vysoký obsah sacharidov a stredne vysoký obsah cukru. Na 100 gramov čerstvých hrušiek obsahuje:

Kalórie hrušiek

Z hľadiska obsahu kalórií sú hrušky a jablká na rovnakej úrovni. Oba druhy ovocia majú 52 kcal (kcal) na 100 gramov ovocia.

Vitamíny v hruškách

V porovnaní s inými druhmi ovocia hrušky určite nepatria medzi vitamínové bomby. Ak zjete jednu veľkú hrušku alebo dve menšie hrušky s celkovou hmotnosťou 200 gramov, môžete pokryť asi 10 percent dennej potreby vitamínu C. Pri rovnakom množstve pomarančov by to bolo takmer 100 percent.

Percentuálna hodnota udáva, koľko percent zo 100 g čerstvých hrušiek dokáže pokryť dennú potrebu príslušného vitamínu.

Minerály v hruškách

Obsah minerálov v hruškách nie je práve úchvatný, len obsah medi trochu vyniká. Hruška s hmotnosťou 200 gramov vám pomôže pokryť 14.5 percenta dennej potreby medi. Stopový prvok je dôležitý pre tvorbu spojivového tkaniva, krvi a fungovanie nervového systému.

Percentuálna hodnota udáva, do akej miery dokáže 100 g čerstvých hrušiek pokryť dennú potrebu príslušného minerálu.

Glykemická nálož hrušiek

100 gramov hrušiek má nízku glykemickú nálož (GL) 4.7 (hodnoty pod 10 sa považujú za nízke). Plody majú teda len malý vplyv na hladinu cukru v krvi a uvoľňovanie inzulínu.

Na porovnanie, glykemická nálož napríklad 100 gramov bieleho chleba je 38.8. To jasne ukazuje, prečo ho môžete použiť ako snack namiesto napr. B. Roláda by mohla zjesť kúsok ovocia lepšie.

Hrušky v nízkosacharidovej a ketogénnej diéte

Pri nízkosacharidovej aj ketogénnej diéte sa príjem sacharidov znižuje. Rozdiel medzi týmito dvoma formami výživy je v tom, že pri nízkosacharidovej diéte by sa malo denne prijať 50 až 130 gramov sacharidov a pri ketogénnej diéte maximálne 50 alebo len 30 gramov.

Ak už 100 gramov hrušiek poskytuje 15 gramov sacharidov, môžete si sami spočítať, že pri nízkosacharidovej diéte nemôžete jesť veľmi veľa hrušiek a ideálne už vôbec nie pri ketogénnej.

Hrušky sú zdravé

Hoci hruška nie je mimoriadne bohatá na vitamíny a minerály, považuje sa za veľmi zdravé ovocie. Obsahuje množstvo sekundárnych rastlinných látok, ktoré v mnohých smeroch priaznivo ovplyvňujú zdravie. Podľa štúdie z roku 2019 medzi ne patria:

• fenolové zlúčeniny ako B. antidiabetikum a kyselina chlorogenová znižujúca krvný tlak
• triterpenoidy ako B. protizápalová a antikarcinogénna kyselina ursolová

Na University of Minnesota bola pripravená recenzia, ktorá zahŕňa všetky články o liečivých hruškách publikované v databázach PubMed a Agricola od roku 1970 do roku 2015. Zistilo sa, že hruška bola dlhý čas nevlastným dieťaťom výskumu. Často sa jednoducho spájal s jablkami, pretože tieto dva druhy ovocia sú z hľadiska zloženia ingrediencií dosť podobné.

Napriek tomu je zrejmé, že hrušky obsahujú veľa fytochemikálií, ktoré majú silný antioxidačný účinok. Existujú aj počiatočné náznaky, že hrušky chránia pred žalúdočnými vredmi a podporujú metabolizmus tukov.

Hrušky radšej nešúpte

Ako to už v prípade jabĺk býva, mnohí ľudia radšej ošúpu hrušky a jedia len šťavnatú dužinu. Aj keď o chuti nie je možné polemizovať, nemožno poprieť jej zdravotné dôsledky. V roku 2017 francúzski vedci analyzovali kožu a dužinu 19 odrôd hrušiek.

Obsah sekundárnych rastlinných látok (fenolových zlúčenín) na kilogram hrušiek sa pohyboval od 0.1 do 8.6 gramov v dužine a od 1.6 do 40.4 gramov v šupke. Šúpanie hrušiek sa preto neodporúča, pretože šupka je ešte lepším zdrojom fytochemikálií ako dužina.

Táto odroda hrušiek je najlepšia

Ako ukázala predchádzajúca štúdia, obsah fytochemikálií v šupke a dužine hrušiek závisí od odrody. Medzi 19 skúmanými odrodami hrušiek bolo 8 stolových hrušiek z Tuniska, 8 európskych stolových hrušiek a 3 francúzske muštové hrušky.

V odrode Plant De Blanc sa najviac sekundárnych rastlinných látok našlo v dužine, pričom v šupke vyšla ako víťaz odroda Arbi Chiheb. Francúzske a tuniské odrody hrušiek mali navyše vyšší obsah oligomérnych prokyanidínov (OPC).

OPC môže napr. zvýšiť pozitívne účinky vitamínu A, vitamínu C a vitamínu E a pomôcť pri kardiovaskulárnych ochoreniach a rakovine. V hruške, samozrejme, väčšinou nie je vidieť ingrediencie. Nielen chuťovo sa preto oplatí nechať pri výbere odrody prevládať rozmanitosť.

Preto sú niektoré hrušky červené

Hrušky ako Rote Williams Christ a Schweizer Wasserbirne majú červenú šupku. V tomto prípade sa sekundárne rastlinné látky dajú rozpoznať podľa farby. Sú to antokyány. Červené, fialové alebo modré farbivá patria do skupiny fenolových zlúčenín – presnejšie flavonoidov – a vyznačujú sa silným antioxidačným účinkom.

Štúdia na University of East Anglia s 2,375 subjektmi skúmala, do akej miery rôzne flavonoidy ovplyvňujú zápal. Najlepšie dopadli antokyány. Vedci dospeli k záveru, že pravidelná konzumácia hrušiek, jabĺk, jahôd a červeného hrozna priaznivo vplýva na zápaly a tým znižuje riziko chronických ochorení.

Hrušky pri cukrovke 2. typu

Ovocie už dlho odrádzajú ľudia s cukrovkou 2. typu, pretože obsahuje cukor. Ale to by ste museli jesť pravidelne každý deň kilá hrušiek, aby sa dostavil negatívny efekt. Hrušky navyše nepatria k druhom ovocia s veľmi vysokým obsahom cukru ako napr. B. zrelé banány, a preto sú veľmi dobrým zdrojom potravy pre diabetikov.

Pretože hrušky majú málo kalórií, nízku glykemickú záťaž, obsahujú cennú vlákninu a množstvo bioaktívnych látok. Okrem toho cukor v hruškách pozostáva hlavne z fruktózy a obsahuje málo glukózy, takže hladina cukru v krvi pri konzumácii stúpa len mierne. Na rozdiel od prírodnej fruktózy v ovocí (ovocný cukor) je priemyselne vyrábaná fruktóza (súčasť mnohých nealkoholických nápojov a konzerv) mimoriadne nezdravá.

Hrušky chránia pred cukrovkou 2. typu

Pribúdajú štúdie, ktoré uvádzajú, že ovocie môže dokonca chrániť pred cukrovkou 2. typu. Vedci z Zhejiang University dokázali, že pravidelná konzumácia hrušiek a jabĺk môže znížiť riziko cukrovky o 18 percent. Už jedna hruška týždenne znižuje riziko o 3 percentá.

Okrem toho epidemiologická štúdia s 24,808 testovanými osobami ukázala nasledovné: Ľudia, ktorí pravidelne jedia hrušky, majú oveľa menšiu pravdepodobnosť nadváhy ako tí, ktorí toto ovocie odmietajú. Hrušky sa tiež používajú na prevenciu chorôb, ako je cukrovka, ktorá môže byť spôsobená nadváhou.

Ale aj ľudia, ktorí už majú cukrovku, môžu podľa vedcov z University of Massachusetts profitovať z hrušiek. Podľa štúdie môže ovocie oveľa jednoduchšie kontrolovať cukrovku v počiatočnom štádiu a znížiť dávku liekov na cukrovku.

Hrušky na žalúdok a črevá

Hrušky sú ľahšie stráviteľné ako jablká, pretože obsahujú menej kyselín. Profitovať z nej môžu najmä ľudia s citlivým žalúdkom. Okrem toho, práve spomínaná štúdia University of Massachusetts ukázala, že fermentovaná hrušková šťava inhibovala baktériu Helicobacter pylori, ktorá môže viesť k gastritíde, žalúdočným a dvanástnikovým vredom a rakovine žalúdka.

Hrušky majú zvyčajne veľmi pozitívny vplyv na zdravie čriev, pretože obsahujú cennú vlákninu. Hrušky môžu pomôcť pri zápche, pretože majú mierny laxatívny účinok. Podľa výskumníkov za to nemôže len vláknina, ale aj vysoký obsah fruktózy.

Hrušky pri intolerancii fruktózy

Avšak tí, ktorí trpia intoleranciou fruktózy, zvyčajne nedajú dopustiť na hrušky pre vysoký obsah fruktózy. Navyše hrušky takmer neobsahujú glukózu, takže pomer fruktóza-glukóza je veľmi nevyvážený. To ešte viac zhoršuje znášanlivosť.

Hrušky na histamínovú intoleranciu

Hrušky síce neobsahujú histamín, no v prípade histamínovej intolerancie sú tolerované len stredne. Je to spôsobené tým, že plody obsahujú látky podobné histamínu, ktoré môžu spôsobiť symptómy buď priamo, alebo tým, že zabránia degradácii histamínu.

Okrem toho sú hrušky takzvané oslobodzovače histamínu. To znamená, že nešpecificky uvoľňujú histamín v tele. Príznaky sú však väčšinou len nepatrné. Často sa toleruje aspoň občasná konzumácia malých množstiev.

Hrušky chránia pred močovými kameňmi

Močové kamene môžu mať rôzne príčiny. Patria sem napr. B. zápaly obličiek alebo močových ciest a cukrovka. Podľa vedcov z univerzity vo Ferrare možno tvorbe močových kameňov predchádzať alebo ich aspoň obmedziť zmenou stravovania.

Citráty patria medzi najdôležitejšie látky, ktoré pôsobia proti močovým kameňom s obsahom vápnika. Na jednej strane hrušky obsahujú veľa antioxidačných sekundárnych rastlinných látok a na druhej strane značné množstvo kyseliny jablčnej, prekurzora citrátov.

Vedci preto odporúčajú jesť hrušky ako prevenciu tvorby močových kameňov alebo ako prevenciu tvorby nových kameňov. Ochorenie sa opakuje u 50 percent všetkých postihnutých. Okrem toho by sa mala znížiť spotreba mäsa a soli.

Hrušky zvyšujú výkonnosť v športe

Už nie je tajomstvom, že banány môžu zlepšiť výkon v športe. Americkí vedci skúmali, či tento potenciál majú aj hrušky. Štúdie sa zúčastnilo 20 mužských športovcov.

Každý zo subjektov prešiel na bicykli vzdialenosť 75 kilometrov v troch rôznych dňoch. Pred tréningom buď konzumovali iba vodu, banány a vodu, alebo hrušky a vodu. Výsledkom bolo zistenie, že výkonnosť sa dá zvýšiť konzumáciou banánov a hrušiek. Okrem toho sa zlepšila fáza regenerácie po tréningu.

Vedúci štúdie, Dr. David Nieman, kritizoval fakt, že mnohí športovci pijú vodu len pred tréningom a pred súťažou. Pretože výkon možno optimalizovať pomocou prírodnej fruktózy a bioaktívnych zložiek.

Hrušky proti starnutiu

Hruška je odpradávna symbolom večnej mladosti. Čínski vedci prišli na koreň tohto mýtu v roku 2018. Pozreli sa zblízka na 13 ingrediencií v hruške. Najmä sekundárna rastlinná látka kvercetín vykazovala mimoriadne silný účinok proti voľným radikálom. Vedci dospeli k záveru, že hrušky môžu byť užitočné pri prevencii chorôb súvisiacich s vekom.

Štúdia z roku 2019 vykonaná na Islamskej univerzite v Bahawalpur v Pakistane skúmala, či gél obsahujúci 5 percent hruškového extraktu dokáže omladiť pokožku. 13 subjektov užívalo hruškový gél alebo placebo produkt počas 3 mesiacov. Skúmalo sa, ako ošetrenie ovplyvňuje začervenanie, melanín, vlhkosť, maz a elasticitu pokožky. Na rozdiel od placeba bol hruškový gél schopný bodovať v každej oblasti.

Sušenie hrušiek

Sušené hrušky sú lákavou pochúťkou. Môžete použiť sušičku alebo sušiť ovocie v rúre. Postupujte nasledovne:

• Hrušky nakrájajte na rovnomerne hrubé plátky alebo kolieska a ponorte ich do citrónovej vody (1 citrón na ½ litra vody).
• Stojan prikryte pergamenovým papierom a položte naň kúsky hrušiek vedľa seba.
• Ovocie vložíme do rúry na 40 °C a pri mierne otvorených dvierkach rúry na 30 minút.
• Potom sa teplota zvýši na 70 °C. Sušenie trvá asi 6 hodín na cirkulujúcom vzduchu. Pri hornom a spodnom ohreve musíte počítať s približne 12 hodinami a dvierka rúry by sa mali otvárať.
• Plátky ovocia niekoľkokrát otočte, aby sa rovnomerne vysušili.
• Plátky hrušiek sa vysušia, až kým nie sú kožovité a poddajné, ale už nie vlhké. Ak ich stlačíte medzi dvoma prstami, už by nemala vytekať žiadna šťava.
• Pred zabalením do vzduchotesných mraziacich vreciek alebo plnením do dóz so skrutkovacím uzáverom nechajte sušené hrušky úplne vychladnúť. Čas použiteľnosti je 1 rok.