Alkalická výživa – preto je zdravá

Alkalická strava je strava, ktorá neobsahuje kyselinotvorné potraviny, ale je bohatá na zásadité minerály. Vykonáva sa v krátkom čase, tj ako súčasť kurzu, napr. B. 10 až 14 dní. Je ľahký a bohatý na životne dôležité látky, podporuje prečistenie a uľavuje organizmu. Na druhej strane základná nadbytočná strava je trvalou formou výživy. Presný rozdiel vysvetľujeme v tomto článku.

Základná strava

Alkalická diéta je diéta zložená zo zásaditých potravín. Zároveň sa úplne vyhýbajú kyselinotvorným potravinám.

Alkalická strava prirodzene predchádza prekysleniu organizmu (ktoré je z naturopatického hľadiska zodpovedné za takmer všetky chronické ochorenia a mnohé prejavy starnutia) a pomáha znižovať existujúce prekyslenie organizmu. Alkalická strava zabezpečuje vyváženú acidobázickú rovnováhu a tým automaticky väčšiu pohodu a zdravú telesnú hmotnosť.

Alkalická strava a alkalická nadbytočná strava: rozdiel

Alkalická strava pozostáva zo 100 percent zásadotvorných potravín. Ideálne sa hodí ako sprievod k očistnej kúre, detoxikácii, očiste hrubého čreva, eliminácii ťažkých kovov, kúre na chudnutie alebo odkysľovaciemu programu.

Vo väčšine prípadov sa preto zásaditá výživa praktizuje len ako kúra, teda dočasne, napr. B. 10 až 14 dní alebo raz na 4 týždne. Pretože v určitom okamihu je organizmus čistý, detoxikovaný, prečistený a vyčistený.

Teraz organizmus potrebuje silu a silu zásaditej nadbytočnej stravy. Pri diéte s nadmernou bázou používate približne 70 až 80 percent zásadotvorných a 20 až 30 percent zdravých(!) kyselinotvorných potravín. Toto je založené na objeme jedla na tanieri, nie na kalóriách.

Základná nadbytočná výživa: výhoda

Rastlinná zásaditá strava je podľa nás dokonalá strava, ktorú môžete dôsledne praktizovať.

Výhodou oproti čisto zásaditej strave je, že pri zásado-nadmernej strave sa používajú aj tie potraviny, ktoré majú veľmi vysokú hustotu živín a mikroživín, ako napr. B. Orechy, pseudocereálie, arašidy, strukoviny, semená, celozrnné obilniny.

Zdravé kyslé potraviny

Pri zásaditej strave jete aj kyselinotvorné potraviny, ale len zdravé kyselinotvorné. Tak ako existujú nezdravé zásadotvorné potraviny, existujú nielen nezdravé jedlá, ale aj zdravé či dobré kyselinotvorné.

Dobré okysľovače

Príklady dobrých okysľovačov zahŕňajú:

• orechy
• strukoviny
• Vysoko kvalitný kakaový prášok, najlepšie v kvalite raw food
• proso
• Pseudoobilniny (quinoa, amarant, pohánka)
• Bio obilniny napr. B. špalda, Kamut alebo jačmeň v malom množstve – ideálne ako naklíčený chlieb alebo vo forme klíčkov (ak nie sú intolerancie alebo zdravotné problémy)
• V zvládnuteľnom množstve kvalitné živočíšne produkty z ekologického poľnohospodárstva, napr. B. bio vajcia alebo ryby z ekologickej akvakultúry
• Vysoko kvalitné organické tofu

Zlé okysľovače

Medzi zlé, teda nezdravé, kyselinotvorné potraviny patria všetky vysoko spracované produkty potravinárskeho priemyslu, ako napr. B.

• Hotové výrobky všetkých druhov (tiež veľa hotových nápojov)
• Mliečne výrobky (s výnimkou masla, ghee a smotany (v bio kvalite), ktoré sú klasifikované ako neutrálne)
• Silne spracované sójové produkty (najmä textúrovaný sójový proteín, ktorý sa označuje skratkou TVP a predáva sa v sušenej forme ako základ pre mleté ​​mäsové náhradky, gulášové náhradky atď.)
• Obilné výrobky z múky (pečivo a cestoviny ako koláče, zákusky, sladké pečivo, cestoviny atď., niektoré raňajkové cereálie ako kukuričné ​​lupienky, hotové müsli, chrumky, chrumkavé atď.)
• Výrobky z lepku ( seitan ), napr. B. vegetariánske párky, údeniny, boloňské mäso a pod.
• Všetky výrobky obsahujúce cukor
• Výrobky obsahujúce alkohol a kofeín
• Produkty z konvenčného chovu zvierat
• Dobré kyselinotvorné potraviny sa dajú veľmi dobre využiť v základnej nadbytočnej diéte, dokonca by sa mali konzumovať. Je potrebné vyhnúť sa zlým kyselinotvorným potravinám.

Alkalická strava a hodnota pH

Kyslé a kyslé potraviny nemusia mať nevyhnutne nízke pH – a zásadité potraviny v žiadnom prípade nie sú automaticky obdarené vysokým pH. Oveľa viac totiž platí, že pri metabolizme kyselinotvorných potravín vznikajú kyseliny, ktoré organizmus zaťažujú a môžu viesť k nerovnováhe acidobázickej rovnováhy.

V prípade dobrých acidifikátorov však prevažujú ich výhody, a to ich bohatstvo životne dôležitých látok a balastných látok a ich prirodzenosť. Telo môže ľahko kompenzovať kyseliny, ktoré vznikajú pri ich metabolizácii.

Ako zásaditá výživa reguluje acidobázickú rovnováhu

Alkalická strava veľmi dobre prispieva k regulácii acidobázickej rovnováhy. Zdravá acidobázická rovnováha sa vyznačuje správnou a zdravou hodnotou pH v každej časti tela.

pH označuje, aké zásadité alebo kyslé je niečo. pH sa meria na stupnici od 1 do 14, pričom čokoľvek pod 7 je kyslé a čokoľvek nad 7 je zásadité, pričom 7 je neutrálne.

Kde v tele je zásaditý a kde kyslý?

Zdravá acidobázická rovnováha však neznamená, že má telo všade hodnoty pH nad 7. Práve naopak. Sú časti tela, ktoré musia byť kyslé (napr. žalúdok, vagína, hrubé črevo) a časti tela, ktoré musia byť zásadité (napr. krv, lymfa, sliny, žlč, veľká časť tenkého čreva).

Keď je acidobázická rovnováha narušená, oblasti tela, ktoré by mali byť zásadité, môžu byť kyslé alebo nie až také zásadité, ako by mali byť. Ostatné oblasti tela, ktoré by mali byť kyslé, nemusia byť dostatočne kyslé alebo môžu byť dokonca zásadité.

Pri zásaditej strave sa celé telo nedostane do zásaditého stavu, čo by bolo rovnako nezdravé ako prekyslené telo.

Namiesto toho zásaditá strava odkysľuje spojivové tkanivo, lymfu, tenké črevo a všetky ostatné orgány a časti tela, ktoré vyžadujú zásaditú hodnotu pH.

Zásaditá strava zároveň zaisťuje, že produkcia žalúdočnej kyseliny sa v žalúdku vyrovná (nie príliš slabá a nie príliš silná) a prospešné baktérie, ktoré poskytujú potrebné kyslé prostredie, sa môžu opäť usadiť v hrubom čreve a vagíne.

Acidobázické tabuľky založené na hodnote PRAL

Ak sa pozriete na mnohé acidobázické tabuľky (napr. na základe hodnoty PRAL), ktoré boli pripravené vysoko vedeckými analytickými metódami, zistíte, že medzi zásadotvornými potravinami sú napr. víno, orechová nugátová nátierka, džem, pivo a zmrzlina sa dá nájsť.

Skvelé, pomyslíte si, to sú všetko, čo mám rád. Žiaľ, ak si zostavíte jedálniček z týchto “zásaditých” potravín, na pohodu a zotavenie budete čakať márne.

prečo je to tak? Ak sa skúma základný potenciál potravy, tak ju spálite a teraz skúmajte, aký zásaditý alebo kyslý je zvyškový popol. Proces spaľovania tu má trochu napodobniť trávenie v tele.

Okrem toho sa pozerá na to, aký vysoký je obsah kyselinotvorných aminokyselín v príslušnej potravine. Podľa nášho názoru však tieto dva aspekty nestačia na určenie skutočného zásaditého a zdravotného potenciálu potraviny.

Tie pre zdravé zásadité potraviny

Aby sme dokázali identifikovať potraviny, ktoré sú skutočne zásadité a zdravé, zostavili sme 8 kritérií. Ak potraviny spĺňajú všetkých týchto 8 kritérií, ide z nášho pohľadu o zdravé zásadité potraviny.

Majú teda zásaditý účinok na ôsmich úrovniach – a nielen na dvoch úrovniach ako jedlo z bežných tabuliek PRAL.

Zásadité potraviny majú zásaditý účinok na 8 úrovniach

Alkalické potraviny sú zásadité najmenej na 8 úrovniach:

1. Zásadité potraviny sú bohaté na zásady: Zásadité potraviny majú vysoký obsah zásaditých minerálov a stopových prvkov (draslík, vápnik, horčík, železo).
2. Zásadité potraviny majú nízky obsah kyselinotvorných aminokyselín (metionín a cysteín). Ak je týchto kyslých aminokyselín nadbytok – napr. B. ak jete priveľa mäsa, rýb, vajec, ale aj para orechov, priveľa sézamu alebo priveľa sóje – rozkladajú sa a kyselina sírová sa stráca tvorené.
3. Alkalické potraviny stimulujú telu vlastnú tvorbu zásad: Alkalické potraviny poskytujú látky (napr. horčiny), ktoré stimulujú telu vlastnú tvorbu zásad v tele.
4. Alkalické potraviny netvoria trosku: Alkalické potraviny nezanechávajú žiadne kyslé metabolické zvyšky (trosky), keď sú metabolizované.
5. Zásadité potraviny obsahujú aj niektoré látky (napr. antioxidanty, vitamíny, fytochemikálie, chlorofyl a pod.), ktoré telo revitalizujú, posilňujú jeho detoxikačné orgány, uľavujú vylučovacím orgánom a podporujú imunitný systém. Zásadité potraviny tak umožňujú telu samostatne neutralizovať a odstraňovať prebytočné kyseliny, toxíny a odpadové látky, čím sa predchádza prekysleniu organizmu alebo sa už existujúce prekyslenie znižuje.
6. Zásadité potraviny majú vysoký obsah vody, takže telo má vždy dostatok tekutín (aj keď málo pijete), aby dokázalo obličkami rýchlo vylúčiť kyseliny alebo iné odpadové látky.
7. Zásadité potraviny pôsobia protizápalovo – vďaka vysokému obsahu životne dôležitých látok a antioxidantov, ako aj správnych mastných kyselín. Chronické latentné zápalové procesy sú často na začiatku mnohých chronických civilizačných ochorení (od reumatizmu a artériosklerózy až po cukrovku a autoimunitné ochorenia) a spočiatku prechádzajú úplne bez povšimnutia. Zápalové procesy však vedú k endogénnej (prebiehajúcej v organizme) tvorbe kyselín a tým zvyšujú prekyslenie. Zásadité potraviny tiež zmierňujú alebo zabraňujú prekysleniu tým, že brzdia rizikové zápalové procesy.
8. Zásadité potraviny podporujú zdravie čriev a stabilizujú zdravú črevnú flóru. Čím je črevo zdravšie, tým lepšie a rýchlejšie sa môžu vylučovať kyseliny, tým je trávenie kompletnejšie a v prvom rade vzniká menej odpadových látok.

Kyslé jedlá

Tak ako zdravé zásadité potraviny musia spĺňať 8 kritérií, aby boli skutočne považované za zdravé a zásadité, aj zlé kyselinotvorné potraviny spoznáte podľa toho, že na ne platí opak týchto kritérií:

Kyselinotvorné potraviny sú kyslé na 8 úrovniach

Zlé kyslé potraviny sú kyslé najmenej na 8 úrovniach:

1. Kyselinotvorné potraviny sú bohaté na kyslé minerály: Kyslotvorné potraviny obsahujú dostatok kyslých minerálov a stopových prvkov (napr. fosfor, síra, jód, chlór, fluorid).
2. Kyselinotvorné potraviny sú bohaté na kyselinotvorné aminokyseliny (metionín a cysteín), preto ich nadmerná konzumácia vedie k tvorbe kyseliny sírovej.
3. Kyselinotvorné potraviny nedokážu stimulovať vlastnú tvorbu zásad organizmu: Kyslotvorné potraviny sú extrémne chudobné na tie látky (napr. horčiny), ktoré by stimulovali telu vlastnú tvorbu zásad v organizme a mohli by prispieť k odkysleniu.
4. Kyselinotvorné potraviny vedú k tvorbe trosky: Kyselinotvorné potraviny obsahujú toľko škodlivých a kyselinotvorných zložiek, že pri ich metabolizácii vzniká enormné množstvo kyslých metabolických zvyškov (trosiek). Kyselinotvornými zložkami sú napríklad alkohol, kofeín, cukor, alebo syntetické potravinárske prísady (konzervanty, farbivá a pod.).
5. Kyselinotvorné potraviny zabraňujú vlastným odkysľovacím procesom organizmu: Kyslotvorné potraviny neobsahujú žiadne alebo podstatne menej látok (napr. antioxidanty, vitamíny, fytochemikálie, chlorofyl a pod.), ktoré by motivovali organizmus k odkysleniu.
6. Kyselinotvorné potraviny majú často veľmi nízky obsah vody, takže telo – najmä ak sa súčasne vypije príliš málo vody – má sotva dostatočnú kapacitu na rýchle vylučovanie kyselín alebo iných odpadových látok obličkami. Časť trosky preto zostáva v tele a prispieva k zvýšeniu acidózy.
7. Kyselinotvorné potraviny podporujú vznik tlejúcich (nepozorovaných) zápalov v tele, napr. B. pre vysoký obsah prozápalových mastných kyselín, ale aj preto, že sú chudobné na protizápalové látky. Kde je však zápal, vzniká viac kyselín.
8. Kyselinotvorné potraviny zhoršujú zdravie čriev a poškodzujú črevnú flóru. Čím je však črevo choré, tým horšie a pomalšie sa kyseliny vylučujú, trávenie je neúplnejšie a tým viac odpadových látok vzniká. Okrem toho baktérie, ktoré prevládajú v poškodenej črevnej flóre, produkujú toxíny, ktoré tiež prispievajú k okysľovaniu a tvorbe strusky.

Dobré kyselinotvorné potraviny spĺňajú len niektoré z vyššie uvedených kritérií (nízky obsah vody, vysoký obsah kyselinotvorných aminokyselín), a preto nepatria medzi potraviny, ktorým by ste sa mali vyhýbať.