John Myers
Na rozdiel od iných odvetví výskumu je veda o výžive človeka, ekomorfológia, stále veľmi mladou disciplínou. Zhoda je len v niekoľkých bodoch.
Nápad na paleo diétu
Pri hľadaní druhovo vhodnej a zdravej stravy pre ľudí ľudia dlho konali vo vákuu – bez čistého vedeckého prístupu, bez výskumnej paradigmy. V tejto situácii, ešte v roku 1985, bol v New England Journal of Medicine publikovaný článok, ktorý prijal zaujímavú a tiež veľmi prijateľnú hypotézu:
Strava našich vzdialených predkov môže byť referenčným štandardom pre výživu moderného človeka a modelom obrany proti určitým ‚civilizačným chorobám‘. [Preklad: Strava našich pravekých predkov by mohla byť tiež vzorom pre výživu moderného človeka, najmä v boji proti „civilizačným chorobám“.]
Moderná paleo strava
Dôvodom je toto: Naša biológia, naše environmentálne faktory a náš spôsob života sú v súčasnosti čoraz viac nezlučiteľné (S. Boyd Eaton a Melvin J. Konner v tejto súvislosti vymysleli termín „hypotéza nesúladu/nesúladu“). To je vyjadrené endemickým výskytom typických západných civilizačných chorôb.
Napodobňovaním životného štýlu našich predkov zháňajúcich potravu a lovu tak mohol civilizovaný moderný človek nájsť cestu späť k lepšiemu zdraviu a istej ochrane pred chronickými degeneratívnymi ochoreniami. Myšlienkou paleo životného štýlu je preto napodobňovať životný štýl našich nomádskych, loveckých a zberačských predkov s využitím výdobytkov moderny – dobre vieme, že výživa je len JEDNA oblasť života a návrat do doby kamennej je ani možné, ani žiaduce.
Výsledkom je, že s esejou Eatona a Konnera z roku 1985 sa súčasne zrodila výskumná paradigma pre nutričnú vedu, na základe ktorej možno vytvárať vedecké hypotézy. Ale napriek vierohodnosti tejto hypotézy je problém, že dnes zostali len kamenné pozostatky z paleolitu (staršej doby kamennej). Preto dnes nevieme dopodrobna, ako ľudia v dobe kamennej žili, ani ako a čo jedli.
Ako sa stravovali ľudia v dobe kamennej?
Je preto nemožné určiť stravu ľudí z doby kamennej. V neposlednom rade preto, že obdobie paleolitu trvalo viac ako 150,000 200,000 rokov (približne 12,000 pred Kristom až približne rokov). Tak ako dnes, aj v stravovacích návykoch našich predkov vždy existovali kultúrne a sezónne rozdiely. Napriek tomu existujú určité základné vzorce, ktoré by určite mali byť základom akejkoľvek variácie paleo výživy:
- Akékoľvek produkty z poľnohospodárstva a chovu zvierat, ktoré boli vynájdené len pred 12,000 rokmi, sa konzumovali nanajvýš v okrajových množstvách (obilniny, mlieko, strukoviny)
- Akékoľvek ďalšie spracovanie, ako sa dnes praktizuje v potravinárskom priemysle, neexistovalo (aditíva, pasterizácia a mnohé ďalšie).
- Akékoľvek potraviny boli najvyššej kvality a prirodzene pestované. Rastlinám sa darí na úrodnej humóznej pôde, bez umelých hnojív a bez pesticídov. Zvieratá žili so svojou prirodzenou potravou vo voľnej prírode a neprichádzali do styku s koncentrovaným krmivom (kukurica a geneticky modifikovaná sója) ani liekmi.
S pomocou archeologických výskumov a terénnych štúdií o kultúrach lovcov a zberačov žijúcich v súčasnosti je však možné získať podrobnejší pohľad na tradičné paleolitické spôsoby života. Pretože tie sa u moderných primitívnych národov za tisícročia asi takmer nezmenili. Bohužiaľ, na svete zostáva menej ako 150 týchto populácií – a týmto národom už teraz hrozí vyhynutie.
Pozrime sa bližšie na dvoch takýchto ľudí: ako sa stravujú, ako dnes žijú a nakoľko sú zdraví? Ďalej bude skúmaný spôsob života grónskych Inuitov (Inuuk / „Eskimáci“) a Kitavi (nazývaných aj Melanézania) z tropického ostrova Papua-Nová Guinea.
Diéta Inuitov z doby kamennej
Inuiti sa často používajú ako príklad starodávnej stravy založenej výlučne na mäse a rybách. Tento výber potravín je však na extrémnom okraji spektra ľudsky tolerovateľných diét a má svoj historický pôvod v raste populácie a s tým spojenej potrebe migrácie do polárnych oblastí. Navyše je dosť otázne, či je naozaj pravdivý predsudok, že Inuiti jedia čisto živočíšnu stravu.
Správne je, že sezónne majú Inuiti k dispozícii veľmi obmedzenú čerstvú rastlinnú potravu, napr. B. vo forme kvetov, morských rias (kelp), zelenej listovej zeleniny a bobúľ. Inuiti však aj tieto rastlinné potraviny uchovávajú a uchovávajú sušením, mrazením alebo fermentáciou. Celoročne si tak môžu dopĺňať stravu, v ktorej dominujú živočíšne produkty, rastlinnou stravou.
Čo sa týka živočíšnej potravy, Inuiti jedia najmä mäso z veľrýb a tuleňov, najmä vnútornosti ako napr. B. pečeň a nadobličky a určité vrstvy kože. Týmto spôsobom si Inuiti zabezpečujú svoju potrebu vitamínu C. Kmene, ktoré nemajú prístup k morským živočíchom, si zaručujú potrebu vitamínu C tým, že požierajú nadobličky a steny žalúdka divokých zvierat, ktoré zabíjajú.
Jedia aj mozog, srdce, kostnú dreň, pečeň a dokonca aj semenníky ulovenej zveri. V tejto súvislosti si Inuiti zjavne uvedomujú, že by sa mohli nakaziť vážnymi chorobami z nedostatku, ktoré sú v konečnom dôsledku život ohrozujúce, ak by jedli hlavne alebo výlučne svalovinu chudobnú na mikroživiny, ako je to súčasťou západného životného štýlu.
Výsledkom je, že Inuiti kŕmia svojich psov väčšinou svalovinou a sami jedia surové vnútornosti. Niekedy tiež zoškrabávajú mach zo skál alebo jedia obsah losích žalúdkov, aby získali rastlinnú potravu a určité vitamíny a minerály.
Životný štýl Kitavi Paleo
Spôsob života pravekých národov v tropickom podnebí sa v niektorých ohľadoch výrazne líši od populácií žijúcich v polárnych oblastiach. Podiel živočíšnej potravy a celkový príjem kalórií je tu vo všeobecnosti nižší, podiel sacharidov je výrazne vyšší – v neposlednom rade aj pre bohatú ponuku ovocia a zeleniny v trópoch.
Domorodé obyvateľstvo sa intuitívne naučilo prispôsobovať svoju stravu faktorom životného prostredia podľa svojich potrieb: Na rozdiel od Inuitov nemusia tropickí obyvatelia prijímať vitamín D s jedlom, pretože sú každý deň vystavení dostatočnému slnečnému žiareniu, a preto ich telo dokáže produkovať samotný vitamín D. Ich spotreba energie je nižšia aj vďaka vyšším vonkajším teplotám.
Preto sa životný štýl Kitavi z Papuy Novej Guiney líši od životného štýlu Inuitov v nasledujúcich bodoch:
- Kitavi majú celoročný prístup k čerstvým rastlinným potravinám.
- Keďže konzumujú menej živočíšnych bielkovín, ich požiadavky na fyzickú aktivitu sú nižšie a venujú sa skôr miernej ako intenzívnej fyzickej aktivite2
- Vaša strava obsahuje veľa nasýtených tukov vo forme kokosového oleja, ako aj dostatok omega-3 mastných kyselín z konzumácie morských plodov a rýb.
- Konzumujú sacharidy vo forme zeleniny, koreňov a hľúz (sladké zemiaky, maniok, yam, taro, banány atď.). Pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín je 1:2 (hodnoty v západných industrializovaných krajinách: cca 10:1 až 25:1).
- Podľa rozhovoru s Kitavi sa denne konzumujú 2 väčšie jedlá: zelená listová zelenina a korienky vyprážané ráno na kokosovom tuku a soli. Večer to isté s pridaním rýb a morských plodov, ktoré sa pripravujú s ich vnútornosťami. Pomedzi to sa jedáva ovocie a mladé kokosy.
Kardiovaskulárne choroby, rakovina, cukrovka, vysoký krvný tlak, akné, demencia, obezita a iné chronické degeneratívne javy sú medzi Kitavimi prakticky neznáme, ale vyskytujú sa hneď, ako si osvoja západný spôsob života. To naznačuje, že tieto západné choroby nie sú genetické, ale sú spôsobené environmentálnymi faktormi a životným štýlom.
Priemerná dĺžka života Inuitov v porovnaní s tropickými primitívnymi národmi
Ktorá paleo diéta je však najlepšia? Inuiti v Grónsku? Alebo tie z Kitavi v tropických oblastiach? Je lepšie jesť veľa mäsa a málo zeleniny – ako Inuiti? Alebo by sa viac odporúčala diéta Kitavi pozostávajúca zo zeleniny, ovocia a koreňov a niektorých rýb a morských plodov?
Tradične žijúci Inuiti majú nižšiu priemernú dĺžku života ako ostatné domorodé národy: ak sa odpočíta detská úmrtnosť, je to okolo 43.5 roka, zatiaľ čo pre Kitavi je to pozoruhodných 75 rokov v podobných priestoroch. Avšak priemerná dĺžka života Inuitov sa naďalej znižuje, keď si osvoja západný moderný spôsob života; frekvencia chronických degeneratívnych ochorení sa potom výrazne zvyšuje.
Porovnanie medzi Kitavi a Inuitmi je prvým náznakom toho, že veľmi ťažká strava, ako ju praktizujú Inuiti, je určite v rámci toho, čo je ľudsky tolerovateľné, ale je pravdepodobnejšie, že vznikne z obmedzení života v polárnych oblastiach ako z čisto zdravotných dôvodov. Pridávanie množstva čerstvých rastlinných potravín bude preto pravdepodobne veľmi prospešné.
Oba národy majú „paleolitickú“ stravu. Dizajn paleo životného štýlu po modeli Kitavi, ktorý o.i. zahŕňa diétu založenú na zásaditých smerných hodnotách, avšak podľa vyššie uvedených tvrdení sa zdá byť po zdravotnej stránke nadradená životnému štýlu Inuitov.
V súlade s tým môže moderná strava západnej doby kamennej vyzerať takto:
Výživa doby kamennej v modernej dobe
Hlavným kritériom pre zásaditú alebo zásaditú výživu je pravidlo 80-20. To znamená: 80 % stravy tvoria základné potraviny a 20 % kyselinotvorné, ale kvalitné potraviny (tzv. „dobré kyselinotvorné látky“. Preto v modernej výžive doby kamennej tvorí okolo 80 % tanier nehľadí na rastlinné potraviny.Príliš veľa živočíšnych bielkovín môže viesť k nepríjemným vedľajším účinkom.Na druhej strane, ak je úplný nedostatok živočíšnych potravín (vajcia, ryby) alebo ak je ich podiel v strave nižší ako treba zvážiť individuálnu potrebu, doplnenie určitých vitamínov a živín (napr. B12, D3, DHA atď.).
Podľa diéty z doby kamennej by väčšinu vášho príjmu bielkovín mali tvoriť živočíšne potraviny, teda nie – ako napr. B. vo vegetariánsko-vegánskej strave zvyčajne – pochádzajú zo strukovín a obilnín. Svalovina je vhodná len vo veľmi malom množstve. Namiesto nich sú v ponuke vnútornosti, plody mora, ryby, vajíčka, ale aj riasy. Priblížte sa neustálym znižovaním množstva chudého mäsa vo vašej strave a zvyšovaním množstva vnútorností.
Surové mlieko a výrobky z neho – ak ste si istí, že mlieko znášate a chcete ho konzumovať – môžu byť alternatívou aj ako hmyzí proteín. Pretože zdroje živočíšnych bielkovín (okrem surového vaječného bielka, ak sa konzumuje v nadmernom množstve) majú oproti obiliu a strukovinám výhodu: sú z veľkej časti bez antinutrientov.
Mali by ste sa však uistiť, že vaše krmivo pre zvieratá pochádza z bezchybného zdroja: Vhodné sú iba produkty, ktoré pochádzajú z druhovo vhodného kŕmenia, pastvinového chovu (pre ryby z ekologickej akvakultúry) alebo voľne žijúcich zásob (ak je to ekologicky opodstatnené). . Orientácia na kritériá kvality tohto druhu by nemala zaujímať len spotrebiteľov, ale aj občanov, ktorí sú v demokracii politicky aktívni.
Paleo životný štýl je však oveľa viac než len diétna požiadavka: pretože dostatok pohybu, čerstvý vzduch, slnečné svetlo, úľava od stresu, sociálna súdržnosť a kvalita spánku zohrávajú úlohu, ktorá je rovnako dôležitá ako samotná správna strava z doby kamennej.
Vedecké dôkazy paleo výživy
To, že takáto paleolitická strava má výhody aj pre západne civilizovaných ľudí, dnes už celkom dobre dokázali experimenty na ľuďoch, pri ktorých sa zaznamenávali rôzne zdravotné parametre. Štúdie dokonca ukázali, že je lepšia ako často uvádzaná „stredomorská strava“. Hypotéza „nesúladu“ opísaná na začiatku už v skutočnosti nie je hypotézou. Skôr stojí na stabilnom, vedecky a experimentálne zabezpečenom základe a je užitočným sprievodcom pri zostavovaní vlastného zdravého jedálnička – najmä pre všetkých ľudí, ktorí si nevedia predstaviť životný štýl bez mäsa.
